Ak si chcete pozriet dalšie moje stránky ta kliknite SEM

Rozhovor s Jackiem Chanom

31. května 2009 v 16:18 | Misaki
Už viac ako štvrťstoročie je Jackie Chan (53) najväčšou ázijskou filmovou hviezdou. Podmanil si divákov na celom svete so svojou "obchodnou značkou" - kombináciou vrcholných kaskadérskych výkonov na hranici smrti a davy potešujúce komédie.


Jackie Chan pózuje pri tlačovke k filmu Rob-A-Hood. Jackie Chan pózuje pri tlačovke k filmu Rob-A-Hood.

// Z jeho filmografie treba spomenúť filmy ako Rachot v Bronxe, Dračie dvojčatá, Božská relikvia, Vtedy na východe, Cesta okolo sveta za 80 dní či Rytieri zo Šanghaja, ktorých nakrúcal spolu s Owenom Wilsonom v Česku. Slávu mu priniesla aj Križovatka smrti, ktorej tretie pokračovanie práve nakrúca v Hollywoode. Hovorí sa, že ste zlatá baňa pre poisťovne. Teda aspoň čo sa týka kaskadérskej práce, pri ktorej sa nechcete nechať zastúpiť. Utrpeli ste počas terajšieho filmovania aj nejaké zranenia?
Tomu sa v akčných filmoch nevyhnete. Celé telo ma bolí, hoci všetko trénujeme a choreografiu si tvoríme sami. Občas dostanem počas filmovania nápad. Hneď sa ho snažím vyskúšať a pritom dôjde často k nepredvídaným okamihom. Na plátne vyzerá všetko dokonale, ale neraz zaplatím za to nejakou tou modrinou. Najväčší problém je, že všetky akcie sa vo filmovom štúdiu odohrávajú v malom priestore, v dvadsaťmetrovej výške a na oceľovom nosníku. Čo prezradíte o treťom pokračovaní Križovatky smrti?
Každý sa pýta, prečo nám tak dlho trvalo pripraviť a nakrútiť ju. Roky sme debatovali o scenároch a ich verziách. Prvá sa nepáčila režisérovi Ratnerovi, druhá mne. Obaja sme si dohromady želali, aby sme dokázali prekonať obe, prvú aj druhú. To bol ten hlavný problém. Nakoniec sme sa dostali do štádia, že už musíme začať nakrúcať za každú cenu. Fanúšikov sme už nemohli nechať ďalej čakať a nakrútiť film až v čase, keď už budem mať šesťdesiat... Ako hodnotíte jednotlivé diely?
Osobne sa mi prvý film seriálu nakrútený v roku 1998 veľmi nepáčil. Som z Hongkongu a polovici amerických gagov som vtedy vôbec nerozumel. Ale divákov po celom svete to zaujalo, tak som sa snažil. Druhý príbeh z roku 2001 mi už bol bližší, navyše sa stal kinohitom. Tretí, ktorý práve nakrúcame, azda bude najlepší, pretože v ňom sa už všetko skĺbi. Vravíte, že v šesťdesiatke už podobný akčný film nebudete robiť. Znamená to, že tento je posledný?
Nie, baví ma to a pokiaľ to bude možné, rád v tom budem v hereckej práci pokračovať. Akčné scény mi každý deň pripomínajú, že som živý. Áno, bolia viac než predtým, ale kým to vydržím, tak ešte dýcham. Čo bola dosiaľ najťažšia scéna v tretej Križovatke smrti?
Boj na traverzách Eiffelovky, ktorú sme postavili v štúdiu. Sú úzke a je medzi nimi veľa otvorov, do ktorých nesmiem spadnúť. Musím šermovať celým telom a zároveň sa nepozerať, kam stúpim. Podriaďuje sa to veľmi zložitým výpočtom a rytmom často poslepiačky. Dobrý zápas v bojovom umení musí v sebe toto všetko mať, navyše so správnym načasovaním, inak vyznie umelo a nepresvedčivo. Prečo sú filmy s bojovým ázijským umením stále čoraz populárnejšie, nie iba v Amerike, ale aj v Európe?
Robí ma to šťastným, ale zároveň mám dilemu. Som akčný hrdina a nemám rád násilie. Keď sa dnes pozerám na nejaké televízne programy a filmy s touto tematikou, zdajú sa mi príliš surové. Nedokážem sa pozerať na automatizované zabíjanie, je pre mňa príliš divoké. Bojové hry mám rád, pretože boli určené predovšetkým na obranu. V mladosti som nakrúcal príšerné filmy a ich obsah ma veľmi nezaujímal. Teraz si uvedomujem, že sa na moju prácu pozerá čoraz viac detí. Čo s tým? Nedokážem hrať milostné scény, neviem stvárniť dramatickú postavu podľa klasického hereckého postupu. Preto som pomaly zmenil všetky akčné scény na komédiu. Svojím spôsobom možno pripomínajú tanec a to ma baví. Ako tvorca mám voči divákom zodpovednosť. Zbožňujem hrať v kvalitných akčných scénach a hodlám v tom pokračovať. Áno, akčné filmy sú násilné, ale verím, že tie moje prinajmenšom aspoň v komediálnom a dobrom zmysle slova. Nelámem nikomu kosti, nezačujete prásk, ale uvidíte balet, ta-ta-ta-tá, ktorý pobaví a na ktorom sa možno schuti zasmejete. Trénujete fyzičku na roly každý deň?
V mladosti som mal veľmi kvalitný základný tréning. Vďaka nemu viem všetko o tom, ako sa udržiavať v kondícii. Preťahovanie, ohýbanie a relaxácia svalov sú priority. V poslednom čase hráte len kladných hrdinov. Dostávate ešte aj ponuky na zločincov?
Vlani som hral hnusnú postavu v Bo bui gai wak ako Rob-B-Hood, hoci možno to vlastne bola dobro-zlá rola. Verím, že mám po celom svete už toľko priaznivcov, že si dnes nemôžem dovoliť byť zlý. Produkujete filmy, hráte v nich, režírujete ich. Ktorá z týchto profesií je vám najbližšia?
Milujem hrať a režírovať. Keď nakrúcam v Ázii, vždy režírujem, pretože viem, čo robím. Ako producent som počas svojej kariéry preto mohol vyhodiť veľa režisérov, keď ich prístup k filmu bol katastrofou - bol som totiž zodpovedný za celý projekt. Považujem za hlúposť nakrúcať milostné scény vo výťahu a strkať pištole k spánkom a do úst ľudí. Toto nie je môj štýl, s takým niečím u mňa nikto neuspel. Ako sa vyrovnávate s inými kultúrami čo sa týka filmovej tvorby?
V Ázii poznajú môj štýl, ale v Amerike nebol zo začiatku veľmi obľúbený. A dnes je to ako?
Musím dokázať uspokojiť tunajšie publikum a pritom nezabudnúť na generáciu doma, ktorá ma do Hollywoodu katapultovala. Premýšľam o dôchodku a chcem preto otvoriť vlastnú školu v Pekingu. Kúpil som si tam pozemok, kde túžim vybudovať študijné centrum. Chcem vyučovať bojové hry, tie nenásilné a skôr podobajúce sa telocviku. Padanie, náznaky úderov a saltá, kaskadérsku prácu. Základom je disciplína a pokora. Je potrebné rešpektovať starých ľudí, naučiť sa sebakontrole, ale aj základné veci ako po sebe upratať zo stola, vyprať si vlastné ponožky a podobne. Aj o tom je bojové umenie. Zmeniť myslenie a nie komusi ubližovať. Prestávate teda byť hercom a stávate sa mužom biznisu?
Viem, že celý život nemôžem iba hrať. Pomaly už premýšľam, čo sa stane s mojimi spolupracovníkmi. Ako im môžem pomôcť? Sú to ľudia, s ktorými spolupracujem viac ako štvrť storočia. Verím im. Starali sa o moje peniaze, nikdy ma neokradli. Rád by som si preto užil dôchodok aj s nimi. Trebárs cestovaním okolo sveta na Queen Mary 2 a všetky starosti ponechám iným. Čo projekt hotela Jackie Chan v Hongkongu?
Stále na ňom pracujem. Každé poschodie v ňom bude vyzdobené podľa iného filmu. V izbách budú moje rekvizity vrátane motoriek. A ďalší film?
V Šanghaji pripravujeme J and J projekt. Je to zaujímavý príbeh podľa čínskej legendy o Kráľovi opíc a jeho túžbe po nesmrteľnosti. Potom znovu začnem režírovať - pracovný názov filmu je Operácia Kondor 3. Bude to veľkofilm nakrútený v Dubaji, Hongkongu a v ďalších svetových metropolách. Dlho som nerežíroval, preto je to pre mňa veľmi vzrušujúce. Verím, že sa mi to podarí dokončiť ešte pred budúcoročnými olympijskými hrami v Pekingu. Čo vaša spevácka kariéra?
Milujem spev, ale stále bojujem s producentom môjho CD. Volá sa Jonathan Lee a je v Ázii najlepší, ale zároveň najbláznivejší človek vo fachu. Problém je, že o jedinú skladbu sa spolu ťaháme najmenej pol roka. Verím, že sa to aj napriek tomu podarí. Len teraz mám trochu viac roboty. Práve som založil novú filmovú spoločnosť v Číne a budem s ňou produkovať desať celovečerných snímok. Všetko budú noví a začínajúci filmári a herci. Tým ich chcem podporovať. Budú to nízkorozpočtové filmy, čisté, zdravé a predovšetkým vzdelávajúce. Žiadne akčné, kriminálne alebo politické príbehy. Na budúci rok je v Číne olympiáda. Budete sa na nej podieľať?
Dúfam. Neviem, či len pobežím s pochodňou, alebo budem mať nejaký príhovor. Čakám na to, čo si organizátori vymyslia a či ma vôbec niekam pozvú. Žiadnu davovú choreografiu teda nenavrhujete?
Nie, to je pre mňa príliš veľké. Nedokážem si predstaviť, že by ma režisér Zhang Yimou, ktorý je tvorcom programu, prizval k spolupráci. Mimochodom, práve v čase príprav olympiády sme mali spolu nakrúcať. Zavolal som mu hneď, ako som sa dozvedel, že bude pripravovať ceremoniál. Jasné, že sme filmovanie odložili, pretože olympiáda je pre každého Číňana teraz najdôležitejšia záležitosť. Predstaví nás ešte lepšie svetu a zároveň umožní aj porovnávať naše vzťahy s inými. Je to veľká príležitosť pre ľudskú spoločnosť sa navzájom ešte lepšie spoznať. Som tým nadšený. V branži desiatky hercov ovládajú bojové hry. V čom ste lepší než ostatní a prečo vás diváci priam uctievajú?
Je mnoho kaskadérov, ktorí dokážu lepšie kúsky než ja. Lenže ja rozumiem filmovému strihu, choreografii scén, réžii a vďaka tomu možnostiam, ako ďaleko si môžem dovoliť ísť. Je to podobné, ako keď spevák má nádherný hlas, ale nedokáže zložiť vlastnú skladbu. Nedokáže prekročiť vlastný tieň v porovnaní s iným, kto síce nie je natoľko obdarovaný hlasovým talentom, ale vie a dokáže svoju kompozíciu dokonale prežiť a zdôrazniť na vlastných prednostiach. Vo filmovom priemysle je typická rivalita medzi mestami v jednom štáte. Ako to dnes vyzerá medzi Hongkongom a Šanghajom?
Dnes už nič také neexistuje. Všetky trhy sme koncom minulého storočia spoločne stratili. V deväťdesiatych rokoch sme len v Hongkongu produkovali 300 celovečerných filmov, dnes sme radi, keď dokážeme vyrobiť desatinu. Šanghaj je na tom podobne. Koľko veľkofilmov? Dohromady? Jeden! Prečo?
Najväčší problém je pirátstvo. V 70. a 80. rokoch takmer neexistovalo a skoro každý druhý film mal milióny divákov. Je to smutné a som z toho veľmi rozčarovaný. Neviem, ako to vyriešiť. Neobviňujem len divákov, ale aj tvorcov. Keď sa nám niečo podarilo, zaspali sme na vavrínoch a ako pokračovanie sme nakrútili brak. Mnoho úbohostí a vampírov, v ktorých ázijský trh stratil dôveru. Dnes to u nás vyzerá tak, že ľudia chodia do kina iba na filmy zopár známych osobností. Často sú filmy novej generácie zaujímavejšie, ale nikto na ne nepríde, pretože neznáme tváre nikoho nezaujímajú. Vyznieva to, ako by sa žiadni noví tvorcovia neobjavili a producenti to podporujú. Radšej investujú peniaze do známych tvárí než do začínajúceho talentu. Ozaj, ako si spomínate na nakrúcanie Rytierov zo Šanghaja, ktoré sa dialo aj v Česku?
Boli to úžasné štyri mesiace. Obdivoval som Prahu, ale aj okolité krásne malé mestá. Veľmi ma zaujala napríklad Kostnice - lebky, kosti… Mám ísť až do detailov? A čo česká kuchyňa?
Ochutnal som všetko, čo sa dalo, ale na môj vkus a žalúdok je príliš ťažká.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Hlasujte za ankety...a zapojte sa do sútaží................dakujem...!!!!!!!!!!